Uvaha
From SGG WIKI
Zabiť, či nezabiť... toť moja otázka....
Bol raz jeden tým, na ktorý sa valili nejaké zúrivé zvieratá. Pomerne dosť nebezpečné zvieratá... I veliteľka rozkázala týmu, aby sa rozostavili okolo eskortovaných vozidiel. Tým sa v rámci možností rozostavil v smere nebezpečenstva. Správca misie bol vcelku ochotný spolupracovať a hneď ich rozostavil tak, aby mali voľné pole pre streľbu. Ale hneď nato, veliteľka rozkázala, aby sa premiestnili, i keď samotná veliteľka videla blížiace sa nebezpečenstvo. Nebol to skutočne práve najlepší čas na zmenu pozícií... aspoň nie, kým nebolo nebezpečenstvo zažehnané...
No... rozkaz je rozkaz... a vojaci sa voľky nevoľky presunuli... a nechali jedného obetného baránka... asi, aby zvieratá pekne prikrmil, kým si oni budú obzerať okolie, či náhodou niekoho nezrania pri streľbe....
Vojak sa aj pokúsil zahrať na ostrostrelca, ale skrz svoje poslabšie schopnosti netrafil. Zvieratá sa priblížili v behu na 15 metrov. V tejto chvíli sa rozhodol pre priam geniálnu vec... Namiesto aby sa usiloval poriadnejšie zamieriť, tak si klíďo-píďo odloží svoju primárnu zbraň... Ešte si ju pred tým aj zaistí... aby sa náhodou nepostrelil... a vytiahne si pištoľku a žabykuch... Robí to pokojným tempom... nikam sa neponáhľa... veď času má na rozdávanie... Lenže... kým zaistil a položil zaistenú zbraň... rozbehnuté zvery skrátili vzdialenosť na 10 metrov... kým vylovil z puzdra zbraň a odistil ju, boli od neho iba 5 metrov... Vystrelil... Povedzme, že s týmto pohodovým prístupom sa trafil a zasiahol najbližšieho útočiaceho zvera... ten už bol v podstate vo výskoku a smeroval rovno na toho geniálneho chlapíka... Buďme milostivý k tomu chlapíkovi a umožníme mu zasiahnuť toho zvera smrteľne...
Smrteľne zasiahnuté zviera majúce aspoň 80 kg v rozbehu dopadne na telo chlapíka strieľajúceho z pištole... Po tomto náraze, hoci pred tým kľačal... asi práve dvakrát v pohode nebude... minimálne náraz buď spôsobí stratu rovnováhy, lebo sa chlapík snaží za každú cenu nepustiť zbrane... alebo síce zostane otrasený kľačať, ale aspoň jedna zo zbraní bude vyrazená pri dopade tela zvieraťa...
To by nebolo až také zlé... keby.... keby tam neboli ďalšie dve zvieratá, ktoré budú ešte viac rozbesnené od pachu krvi zastreleného zvieraťa... a asi milé k chlapíkovi nebudú....
V rovnakom čase, ako kolegovi ide o život, jeho kolega si v pohodičke, pomaly spustí zbraň z pohotovostnej polohy a rozhliada sa, bez toho aby zmenil polohu, či dačo neuvidí z polohy, z ktorej už pred tým stratil zvieratá z dohľadu...
Veliteľka, aby niečo konkrétne a hlavne rýchle podnikla pri začutí zvukov streľby, si tiež dá v podstate pohov a aby niekoho nezranila sa radšej poriadne rozhliada, či niečo nezazrie...
A už sa blížime ku koncu príbehu... Obetovaný vojak... je roztrhaný zvyšnými dvoma zvieratami... Snažil sa. Skutočne sa snažil a bojoval do poslednej sekundy svojho biedneho života na pre neho neznámej čert vie kde vesmírom plávajúcej planéte. Aspoň jedného zvera ešte smrteľne doriadil, ale druhý ho dostal... Zahryzol sa mu do krku a z tepien vystreknuvšia krv zafarbila už tak premoknuté maskáče a rozliala sa po blate tej mizernej planéty. Kolegovia to v pokoji zo svojich pozícií počúvali a rozhliadali sa po okolí... Aby náhodou niekoho nepostrelili... Tak radšej obetovali kolegu.
Otázkou zostáva...
zabiť, či nezabiť....
takých kolegov.
Návrat Skladisko
