D2J-564

From SGG WIKI

Hlásenia z misií

Hlásenie o priebehu mimozemskej misie

Hlásenie číslo: 080208-170608

Hlásenie pre: StarGate Command

Hlásenie od: des. Jane Hudson

Východzie informácie:

Misia: D2J-564

primárny tým: SG-4

veliteľ vykopávok: doktor Rupert Burns

- Podnebie zodpovedá prechodu medzi miernym a tropickým pásmom na našej planéte
- Flóra a fauna zodpovedá flóre a faune pre daný typ planét v tomto špecifickom klimatickom pásme
- Doba rotácie 37 hodín a 45 minút
- Gravitácia zodpovedá 1,5 E-norme
- Na planéte sa okrem pozemšťanov nevyskytujú momentálne žiadne živé inteligentné bytosti
- Brána sa nachádza 10 km od tábora výpravy v údolí
- Cez východný okraj trosiek mesta vedie rieka, pri použití tabletiek na čistenie vody je pitná
- Cesty k táboru archeológov vedú cez les
- Počet ľudí na vykopávkach 30
- Dĺžka priebehu vykopávok vyše mesiaca
- Posledné spojenie sa uskutočnilo pred dvoma hodinami

- UAV objavil 20 km severozápadne od ruín mesta menšie zoskupenie ruín. Dvojica radových členov expedície, vojak a začínajúci archeológ sa tam išla pozrieť s jedným z FREDov. Nevrátili sa a nehlásia sa 2 a pol pozemského dňa od posledného spojenia vysielačkou.

Ciele misie:
1. Dopraviť pomocou 3 FRED-ov nevyhnutné zásoby a materiál do tábora archeologickej výpravy.

2. Dopraviť naspäť nálezy pripravené k preprave na Zem.

3. Vypomôcť pri vykopávkach na základe inštrukcií doktora Burnsa.

4. Nájsť 2 nezvestných členov archeologickej výpravy.

Účastníci misie
Veliteľ týmu:
des. Jane Hudson

Mužstvo:
des. Jack Smiths
Nicol Frost
Patrik Campbell

Priebeh misie

Priebeh misie z pohľadu Veliteľky Jane Hudson
Po príchode na planétu nás ako prvá prekvapila noc, takže sme nič nevideli. Ďalšie prekvapenie bol silný dážď, ktorý nám neskôr spôsobil problémy. Zapla som taktické svetlo na mojej P90 a s jeho pomocou sme si povyberali ostatné baterky, prípadne noktovízory. Po zhodnotení okolia sme skonštatovali, že nám momentálne žiadne nebezpečenstvo nehrozí. Keďže sme sa na základni nespýtali technikov na ovládanie FREDov a predtým sme s nimi zatiaľ nepracovali, museli sme si poradiť sami. Po približne polhodine sme sa nakoniec po zopár problémoch naučili aspoň základné ovládanie a tak sme sa mohli posunúť ďalej.
Cez les sme sa po niekoľkých hodinách dostali ku rieke, konkrétne ku brodu, ktorý bol teraz kvôli dažďu zaliaty vodou, hĺbku rieky v mieste brodu sme mohli len odhadovať. Kvôli mojim pochybnostiam o bezpečnosti prechodu cez rieku sme sa zdržali na tejto strane brehu. Po prezretí dlhšej časti brehu či tam nie je most sme ešte prezreli naše najbližšie okolie, či by sme nenašli niečo, čo by nám mohlo pomôcť pri prechode cez rieku. Hľadanie nám uľahčovalo svetlo z FREDov, ktoré sme vďaka náhode zistili ako sa zapína, nič sme však nenašli.
Kým sme stáli na mieste a rozmýšľali čo ďalej, skúsila som sa opakovane na niekoľkých frekvenciách spojiť s táborom, neúspešne kvôli slabému signálu. Ku Nicol Frost sa potom priplazili tri hady, keď sa snažila uskočiť bokom spadla a dva hady po nej začali liezť, tretí sa pohyboval v jej blízkosti. Keďže boli tak blízko ku nej, nemohli sme použiť zbrane, inak by sa mohlo stať že trafíme ju. Prestala sa hýbať aby sa hady odplazili, ja som si zatiaľ pripravovala zat nik tel aby som ich mohla zneškodniť keď budú v bezpečnej vzdialenosti od Nicol Frost aj od ostatnych. V tom momente som nevnímala moje najbližšie okolie a tak som si nevšimla že tretí had sa priplazil ku mne a tak som naň nič nevediac stúpila. Uhryzol ma, no keďže som ho už predtým svojou hmotnosťou rozdrvila, za chvíľu skonal. Prvú pomoc mi s pomocou lekárničky poskytol Jack Smiths, had zrejme nebol jedovatý.
O niekoľko sekúnd sme z lesa začuli zavýjanie voľakých zverov. Najskôr to bola len menšia svorka, tri či štyri zvieratá, ktoré sa podobali pozemským vlkom, len boli o poznanie väčšie. Paľbou z našich zbraní sme ich útok odrazili, veľmi ťažko ich išlo zabiť. Skuvíňanie postreleného zvieraťa stačilo privolať ďalšie zvery tohto druhu predtým než sme ho stihli zabiť tiež. Keďže sa teraz zavýjanie ozývalo z viacerých smerov a mohlo tam byť omnoho viac zverov, ktoré sa veľmi ťažko zabíjajú, museli sme prejsť cez rieku, prechod nakoniec prebehol bez problémov.
Po ďalšej ceste na druhom brehu sme sa nakoniec dostali do tábora, kde sme podľa rozkazu jedného z členov expedície zaviezli FREDy aj s nákladom do jedného zo stanov. Potom nám určili stan kde sme mohli prespať.
Na ďalšie ráno sme hneď po zobudený počuli zvonku stanu hádku. Po vyjdení zo stanu sme si všimli že sa háda skupinka troch ľudí, dvoch mužov a jednej ženy. Najskôr sme sa potrebovali zorientovať v tábore, kde čo je a tak som vykročila do stredu tábora aby som sa mohla poobzerať po tábore. Tým som sa dostala aj bližšie ku hádajúcim sa a tak sa dalo vyrozumieť že ide o hádku kvôli problémom s dažďom a organizáciou odčerpávania vody. Tiež sa dalo uhádnuť že jeden z hádajúcich sa bol zrejme veliteľ expedície Rupert Burns. Keďže sa jednalo o očividne dôležitý rozhovor a naviac Jack Smiths a Nicol Frost ešte zotrvávali v stane kde sme spali, nechcela som rušiť a tak sme sa spolu s Patrikom Campbellom vybrali do stanu kam sme v noci odviezli FREDy.
V tomto stane sme stretli dvoch mužov, od ktorých sme zistili napríklad spôsob stravovania - prídel na začiatku týždňa. Kým sme viedli rozhovor, hádka zrejme skončila a tak sme sa pobrali ku veliteľovmu stanu, kde sme sa stretli spolu s Jackom Smithsom. Pred stan potom vyšiel aj veliteľ Burns, ktorý nás neprijal veľmi najlepšie, problém bol aj v tom že som veliteľkou práve ja, keďže Rupert Burns nemá ženy v obľube. Tiež som nezačala rozhovor hneď hlásením, ale pozabudla som sa a po oznámení kto sme a akú máme úlohu som začala klásť otázky. Upozornil ma na moju chybu a tak som s ospravedlnením podala hlásenie. Keďže sme na základni nevyžiadali potraviny ani náhradné oblečenie do tohto počasia a ani sme sa nepýtali či je niečoho z toho naviac, dostali sme za úlohu najskôr zistiť tieto informácie a tiež napraviť svoj vzhľad, ktorý bol kvôli počasiu nie práve najlepší, dostali sme na to hodinu.
Tak sme sa teda skúsili ísť najskôr spýtať do stanu s FREDmi, kde sme už predtým získali nejaké informácie. Tam sme zistili že pred obdobím dažďov ktoré teraz zrovna bolo sa chodievalo umývať do rieky, ktorá je však teraz zakalená. Potom sa nám vďaka prítomnej doktorke Agnes Czemiskej a mužom čo tam boli aj predtým podarilo zistiť že správcom skladu resp. človek čo sa o sklad stará je istý Ronald Schofield. Nakoniec sme zistili že oblečenie má zrejme každý vlastné čo si doniesol a asi nie je nijaké naviac.
Po týchto informáciách sme vyšli von zo stanu a dohodli sme sa s Patrikom Campbellom a Jackom Smithsom že sa rozdelíme a skúsime hladať pána Schofielda, v čom by nám mohla pomôcť jeho nezvyčajná výška. Ja som sa teda vybrala smerom do ruín, Patrik Campbell zostal na priestranstve pred stanmi aby kontroloval či náhodou neuvidí osobu, ktorú sme hľadali, kým Jack Smiths prehľadával stany.
Po niekoľkominútovej ceste prázdnymi ruinami som stretla dvoch mužov odčerpávajúcich vodu a od nich som zistila že Ronald Schofield nie je správca skladu, momentálne ním je tretí člen velenia expedície ktorý sa teraz nachádza na druhom konci ruín vzdialenom 2 hodiny chôdze a tiež ním nemusí byť dlho keďže Rupert Burns často mení ľudí na tomto poste, niekedy je táto zmena vraj dokonca za hodinu. Ďalej mi povedali že zoznam vecí na dovoz môže zostavovať hocikto, nemusí to byť len správca skladu, zoznam sa potom akurát prenesie do stanu s vysielačkou straznemu oddielu. Viac som nezistila a tak som sa vrátila do tábora, kde mi Jack Smiths s Patrikom Campbellom oznámili ako postupovali oni. Keďže sme nevedeli ako postupovať ďalej, uplynula hodina ktorú sme dostali, Rupert Burns uznal našu úlohu za nesplnenú a dal nám za úlohu iba odviezť späť na základňu nájdené artefakty. Po naložení FREDov sme sa teda vrátili späť.

Priebeh misie z pohľadu Nicol Frost
Potom ako sme vysli z brany, ocitli sme sa v tme, bola akurat noc. Povyberali sme si svetla a noktovizory aby sme videli, ja som si pozicala baterku od Jane Hudson. Po strastiplnom skusani ovladacov sme po nejakej dobe nakoniec prisli na to ako pohnut s FREDmi a mohli sme ist dalej. Cez les sme sa nakoniec dostali ku rieke, ktora mala zvysenu hladinu. Kvoli tomu sme sa aj zdrzali, lebo Jane Hudson pochybovala, ci bude bezpecne prejst cez nu. Po prezreti okolia a Jackovej Smithsovej a Patrikovej Campbellovej prehliadke brehov ked sme rozmyslali co dalej som zrazu zacula sycanie. Ked som sa pozrela bokom, uvidela som na zemi plazit sa priamo ku mne tri hady. Kedze stretnutia s hadmi nemam zrovna v oblube, skor sa ich bojim chcela som uskocit, no nepodarilo sa mi to a spadla som. Podla toho co mi povedali ostatni, mala som na sebe dvoch hadov a jeden sa plazil v mojej blizkosti. V tychto momentoch by som aj zniesla strelu zo zat nik telu, len aby uz boli tie hady prec. To som aj povedala Jane Hudson, napriek tomu po hadoch nestrelila. Dalsie udalosti neviem presne opisat, kedze som lezala bez pohnutia na zemi, hady sa potom nastastie odplazili. Este som bola otrasena zo zazitku s hadmi ked sa ku nam priblizili nejake zvery, strelbou zo zbrani sa nam ich podarilo zneskodnit, no prisli dalsie a tak sme presli na druhu stranu rieky. Odtial sme az do tabora nastastie nezazili ziaden nebezpecny moment. Doviezli sme FREDy do stanov a isli sme spat do stanu, ktory nam ukazali. Nasledujuce rano som sa prebudila spolu s ostatnymi, no necitila som sa najlepsie, vlastne som sa citila priserne. Mozno to bolo sposobene psychicky kvoli zazitku s hadmi a neprijemnej ceste, mozno to bolo kvoli dazdu a celkovemu zlemu pocasiu. Preto ked ostatni opustili stan, ja som stale ostala lezat a rozmyslala som o predchadzajucich udalostiach. O priblizne hodinu, mozno aj viac sa vratili ostatni do stanu a oznamili mi ze nesplnili nejaku ulohu ktoru im ulozil velitel tabora a tak sa vraciame naspat na zakladnu.

Priebeh misie z pohľadu Jacka Smithsa

Pred zaciatkom misie vsetko vyzeralo ako jedna z tych lahkych misii, ved co uz sa moze pokaslat na misi kde treba doviest fredy do taboru. Ako som sa zimenil len vyzeralo totiz po prichode na planetu sme zistili ze je tam noc a akurat prietrz mracien, na co sme neboli upozorneni. Nejak sme sa z tohoto problemu dostali, presli sme vsak nedaleko k miestu kde by mal byt most, problemom bolo to ze bol uplne zatopeny. Presiel som sa po brehu rieky ci nenajdem nejake miesto zo spadnutym stromom alebo podobne pre lahsi prechod co sa mi vsak nepodarilo. Po navrate na miesto sme zaculi nejake divne zvuky, vyzeralo to na vlkou alebo nieco tomu podobne na tejto planete. Tieto presnejsie neurcene zvierata na nas zautocili, nastastie sme vyviazli bez zraneni vdaka pohotovym reakciam Campbella a Des. Hudsonovej. Potom sme sa rozhodli trosku riskovat a prebrodili sme rieku, nemali sme chut cakat ci nedojdu dalsi.. Dorazili sme do tabora, pristup velitela tabora bol trochu strohy a neprimerany, totiz vedel ake je pocasie a neposlal na podporu dovozu fredov nic. Co vsak nebol jediny problem, dostali sme za ulohu pohladat spravcu skladu, bez presneho urcenia kto to je a kde sa nachadza sklad. To co sme mali urobit sme vsak nestihli lebo v tabore nikto neostal a dokonca ani ludia od vysielaca nevedeli presne kto je spravcom skladu. Tento tabor je dost chaoticky usporiadany a nic tam nebolo zlahcene. Dostali sme rozkaz vratit sa na zakladnu kedze sme nesplnili poziadavky velitela.

Priebeh misie z pohľadu Patrika Campbella
Po divokej jazde cerviov dierou sme sa ocitli na urcenej planete.Dorazili sme pravdepodobne asi v noci takze tam bola takmer uplne tma. Pockal som pokial Jane nezapne takticke svetlo a neoveri to trocha.Vytiahol som noktovizor a slnecne okuliare vlozil do batoha.Pri zdvihani batoha som si nevsimol ci je dobre zavrety tak sa mi trochu vybavenia rozsypalo okolo mna.Pri zbierani veci som si rozsliapol bryle. Kedze sme sa nespytali technikov na ovladanie FREDov,museli sme sa to naucit sami.Za chvilku sme sa naucili ovladat FREDy a vydali sa cez les do tabora ale tam sme narazili na rieku.Po prichode k brehu rieky som ja a Jack vydali preskumat po okraje rieky ci nieje nahodou niekde nejaky most. Patranie sa skoncilo neuspesne nic sme nenasli.S nadejou, ze Jane sa podari spojit s taborom som dufal, ze uz coskoro budeme v tabore.Zrazu sa zacali plazit tri hady. Nicol sa prestala hybat a hady sa coskoro odplazili.Jane sa zatial pripravovala strielat zo svojho zatu ale nevediac, ze ten treti had sa plazi za nou. Stupila nanho a had ju pokusal.Jack poskytol Jane prvu pomoc.O malu chvilu sme poculi zavyjanie nejakych zvierat.Znelo to ako keby to boli vlci.Potom sme zazreli nejake svietacie oci v kroch a Jane nam prikazala zoradit sa pri FREDoch.Boli to asi nejaci zmutovany vlci alebo co.Bolo ich asi 3-4.Krupobitim nasich guliek zo zbrani sme ich zneskodnili. Lenze skuvijanie jednoho z poranenych zverov prilakalo dalsich.Dorazili sme ho a rychlo sme sa vydali cez rieku.Prebrodili sme sa lahko bez nejakych problemov. Za druhym brehom sme sa vydali na cestu do tabora.Cestou asi tak 20m pred nami trafil blesk strom.Trochu som sa zlakol ale spamatali sme sa a pokracovali sme do tabora. V tabore nam nejaky clen expedicie prikazal tie FREDy priviest do stanu s FREDmi.Potom nejakyy muzi zobrali bandasky s palivom a pomaly ich odnasali do stanu s generatorom. Potom nam ukazali stan kde si mozme odpocinut.Rano nas prebudila hadka dvoch muzov a jednej zeny.Ja a Jane sme vysli von poobzerat co sa to deje.Jednym z akterov hadky bol urcite Rupert Burns.Kedze sme nechceli rusit tak ja a Jane sme sa vydali do skladu kde vcera zaviezli FREDy.Zistili sme vdaka 2 muzom a doktorke Agnes Czemiskej, ze spravcom skladu je taky vysoky muz v karovanej koseli Ronald Schofield.Stretli sme tam aj velitela expedicie Ruperta Burnsa.Nevypadal stastny ked zistil, ze zena je velitelom teamu.Burns nam dal ultimatum na vyriesenie dvoch uloh.Vysli sme von a rozhodli sa rozdelit aby to islo rychlejsie.Jane sa vydala smerom k ruinam.Jack isiel prehladavat stany a ja som ostal asi na hlavnej ulici tabora.Zazrel som jedneho muza s popisom co nam dala doktorka ale kym som sa dostal spomedzi stanou, bol uz davno prec.Potom sme sa s Jackom dohodli ze pojdeme hladat niekoho kdo by nam ukazal sklad.Ale nikdo nebol vonku tak sme sa rozhodli ist prehladavat stany.Vosiel som do jednoho zo stanov a uvidel nejakeho spiaceho cloveka.Premyslam som, ci ho mam zobudit ale nakoniec som sa otocil a vysiel von zo stanu.Potom som zistil, ze ta spiaca osoba bol Ronald Schofield.Jack este zistil, ze skoro vsetok personal sa nachadza na vykopavkach. Po uplinulej hodine nam Rupert Burns oznamil, ze sme nesplnili misiu a dal nam uz iba poslednu ulohu.Prepravit artefakty z vykopavok na SGC.Po nalozeni FREDov sme sa sklamane vratili spat.

Záver
Ciele misie boli splnené len čiastočne. Vôbec sa neuskutočnili ciele vyžadujúce dlhodobé úsilie z dôvodu nedostatočnej pripravenosti týmu pre plnenie takýchto úloh.

Prílohy
Lekárska správa
Jane Hudson - poranenie lýtka od uhryznutia hadom - nejedovatým.

Jack Smiths - nachladnutie.

Patrik Cambell - chrípka v počiatočnom štádiu.

Nicol Frost - úplná vyčerpanosť z dôvodu nedostatočnej fyzickej pripravenosti.

Odporúčania
Mjr. jOOzo Tevecy - celému týmu vrelo odporúčam poriadne zapracovať na fyzickej kondícii, nechápem, ako ste mohli prejsť prijímacím konaním s takouto úbohou fyzičkou.

Dr. Burns - Odporúčam celému týmu popracovať na spolupráci medzi jednotlivými členmi týmu a na prípravných prácach pred začiatkom misie.

Iné správy dopĺňajúce misiu
Mjr. jOOzo Tevecy - Správa po briefingu.
Podľa rozkazu gen. Hammonda som oboznámil členov týmu SG-4 s nevyhnutnými informáciami o ich nadchádzajúcej úlohe v kancelárii ich veliteľky des. Jane Hudson. V dobe môjho príchodu boli v dosť zbiedačenom fyzickom stave, evidentne polovica týmu mohla byť rada, že vôbec stojí na nohách. O ustrojenosti jednotlivých členov týmu nemá cenu ani hovoriť. Buď boli niekde na vonkajšom pracovisku a neunúvali sa po príchode do podzemných priestorov dať ani do poriadku, alebo veliteľka týmu nie je schopná dohliadnuť na ustrojenosť členov týmu - vrátane svojej. Po odovzdaní nevyhnutných informácií som očakával od tohoto pomerne nového týmu nejaké otázky vyžadujúce doplňujúce informácie bližšie popisujúce ich misiu, ale okrem pár otázok boli evidentne priveľmi dychtiví vyraziť do akcie, než aby sa zdržiavali "nepodstatnosťami". Dokonca si ani nevyžiadali mapu preskúmanej oblasti. Nakoľko tým nemal žiadne otázky odišiel som za svojimi ďalšími povinnosťami.

Dr. Burns - Správa vedeniu SGC
Tým SG-4 dorazil do tábora v neskorých nočných hodinách, v podstate skôr ráno. Veliteľka týmu sa mi ohlásila až okolo 8.00 hod. Predbežné hlásenie od veliteľky som dostal až po vyžiadaní a zďaleka nedosahovalo požadovanú úroveň na jej momentálnu funkciu. S veľkým sklamaním som musel skonštatovať, že tým vôbec nie je pripravený na plnenie dlhodobých cieľov svojej misie a ani jeho materiálové zabezpečenie nezodpovedalo týmto cieľom. Dal som im hodinový limit na dovybavenie sa avšak tento čas nevyužili dostatočne. Evidentne v tomto týme chýba skupinová spolupráca. Veliteľka, aspoň podľa môjho dojmu, nie je schopná plne využiť potenciál členov svojho týmu. Opustila svoje mužstvo zháňajúc informácie a členovia jej týmu sa zatiaľ bezúčelne poflakovali po hlavnej ceste tábora. Veľmi by som ocenil, keby velenie SGC zvážilo účelnosť dávať velenie týmu nedostatočne pripraveným poddôstojníkom. Z dôvodu nepripravenosti týmu pre plnenie dlhodobých cieľov misie som bol nútený ich poslať naspäť na základňu.