Chavez C.Ding

From SGG WIKI

Postava

Meno : Chavez

Priezvisko : C.Ding

Výška : 174

Váha : 72

Farba vlasov : Hnedé

Farba očí : Zelené

Dátum narodenia : 20. 09. 1987

Štátna príslušnosť : SR

Vek : 21

Dominantná ruka : Pravák

Zdravotný stav : Spôsobilí

Povolanie : Vojak USAF

Osobný denník

Po ukončení strednej školy a úspešné zvládnutie maturitných skúšok, som sa po polroku flákania a občasných prácach aby som si privyrobil dostal do armády, vďaka kamarátovi ktorý ma do toho donútil. Osobne som armádu moc nemusel, ale aspoň som si konečne mohol oddýchnuť od rodičov a bral som to, že je to iba na tri roky. No ..veľa vecí bolo inak. . Už pri výcviku si veliteľ všimol že nevyzerám ako príklad vzorného vojaka, takže sa rozhodol dať veci do poriadku a stal som sa stredobodom jeho pozornosti. Našťastie kamarát ktorý ma donútil vstúpiť do armády prechádzal somnou výcvikom, aspoň som to mal komu vyčítať. Ja aj s kamarátom som už počas výcviku vynikal v našej skupine, takže to nebolo až také peklo ako som predpokladal. Prešiel výcvik a aj jeden a pol roka služby , keď som zrazu dostal od veliaceho seržanta iba nejaké papiere o prijatí a o tom že budem presunutý,nevedel som kam a nevedel som prečo, ale vedel som že si to mám do týždňa rozmyslieť. Po chvíli mi bolo všetko vysvetlené, kamarát ktorého som predtým spomínal a okrem toho som ho nevidel od ukončenia výcviku, sa prihlásil na akúsi Akadémiu letectva niekde v US, lenže sa pri výcviku ťažko zranil a na jeho odporúčanie vybrali mňa ako náhradu. Najprv som nad odchodom ani neuvažoval ale po stretnutí sním v nemocnici som prehodnotil situáciu. Keď som ho videl na lôžku a vedel že už nebude pravdepodobne chodiť,zarazilo ma prečo sa kôli tomu miestu tak drel. Jednoducho mi ukázal moje možnosti, keď skončím o rok a pol v armáde tak skončím maximálne ako príležitostný pracovník a flákač, alebo že môžem dosiahnuť niečo viac, jednoducho videl asi vo mne viac ako ja sám v sebe, tak som to prijal. Počas presunu na akadémiu mi bolo všetko vysvetlené o čo sa vlastne jedná, ale to čo som počul, som bral ako dobrý žart. Až po príchode a odovzdaní papierov akémusi desiatnikovi som si prestal byť istý. Nakoniec som si prešiel testami spolu s ďalšími kadetmi s ktorými som bol zaradený v AC5, vtedy som už veril tomu čo práve robím. Ešte pred dokončením výcviku sa k nám pripojil ďalší kadet asi s inej AC. Nakoniec sme to spolu dotiahli až do vlastného týmu SG 14 a to najme vďaka Arlette.

No ale tým naše dobrodružstvo ešte neskončilo , no aspoň dúfam. Po krátkom čase sme sa dostali k našej prvej misii. Pre mňa osobne začala celkom zaújmavo, pretože mám celkom slušný talent prívádzať ludí do šialenstva, nervového zrútenia, alebo stavu tesne pre kolapsom, ale čo už.Síce sa my podarilo iba vytočiť mierne generála ,ale zobral to celkom statočne a ja obvzlášť keďže som už začal uvažovať nad tým ako si zariadím svoju novú izbu v Nevade. No ale trochu zrýchlene. Hneď po tej svetelnej šou čo nám predviedla brána sme sa všetci v nemom úžase presunuli na P3X637. Začiatok nevyzeral byť taký zlý, viacmenej som sa tešil na príjemnú prechádzku lesom, no ale čoskoro sa moja pokojná nálada rozplynula keď sa na nás vyrútili levy,medvede... mačky no dačo velké chlpaté a pekne naštvané. Jeden s tých tvorov mal asi slabosť pre Michaela pretože ten než sa stačil uvedomiť už sa s ním válal na zemi, resp Michael ležal pod jedným z nich ,potom čo som ho so šťastím trafil a usmrtil. Potom sme si to, namierili priamo do dediny, "po vrelom uvýtaní", (no mohli doniesť aspoň niečo na zahryznutie) nás pustili dnu. Po chvýlke zoznamovania a vybavovania sa začalo niečo diať, a vedel som že to to nebude len tou veselou atmosférou ktorá v dedine panovala už od nášho príchodu. Zase tie beštie a tentoraz sa dostali do dediny síce neviem ako ale sú tu, po krátkom boji sa presúvam naspäť k palácu aby som zistil stav, boli tam 3 obludy lenže som zazmetkoval a jedna ktorú som netrafil ma dostala, našťastie Thomas pribehol v skutočne v poslednej chvýly, keď už si zo mňa jedna s príšer snažila urobiť guláš a dostal ju, ale to fakt v hodine pánovej. Chvýlu som ležal vo vlastnej kaluži krvi, lenže keď som započul že Arlette je ťažko ranená vydal som sa smerom ku skupine.... síce neviem či je to najlepší nápad v takomto stave.. No najlepší nápad to nebol lebo hneď ďalšiu vec čo si potom pamätám je že som sa prebudil v nemocnici, myslím že ma vtedy dávala dokopy Porterová, v tom čase sa dostal na základňu nejaký vírus takže tam mali celkom veselo, po čase sa ku mne dostavila Fraiserova a dala ma úplne doporiadku pomocou nejakej mimozemskej technológie .